To, čo sa ešte pred pár týždňami zdalo ako nepravdepodobný scenár z akčného filmu, sa stalo realitou. Dramatický zásah Spojených štátov, ktorý vyvrcholil zadržaním prezidenta Nicolása Madura a jeho transportom pred americký súd, spôsobil globálne politické zemetrasenie. Venezuela sa ocitla v nebezpečnom mocenskom vákuu a kým sa v uliciach Caracasu mieša strach s nádejou, na pôde OSN prebieha jedna z najostrejších diplomatických prestreliek posledných rokov.
Washington svoj postup obhajuje ako nevyhnutnú „policajnú operáciu“ (law-enforcement operation) proti osobe obvinenej z narkoterorizmu, no pre veľkú časť sveta ide o bezprecedentné porušenie štátnej suverenity. Vládneho kormidla sa medzitým chopila „železná dáma“ chavizmu Delcy Rodríguezová, no jej pozícia je krehká. Krajina, už roky zdecimovaná hyperinfláciou a masovou migráciou, teraz stojí pred hrozbou totálneho vnútorného rozvratu alebo občianskej vojny.
Operácia, ktorá rozhádala svet: Spravodlivosť alebo invázia?
Začiatkom januára svet obletela správa o sérii útokov na strategické ciele vo Venezuele, po ktorých USA potvrdili zadržanie Nicolása Madura. Ten sa už stihol postaviť pred americký federálny súd, kde všetky obvinenia z obchodovania s drogami a korupcie poprel. Svoju situáciu označil za politicky motivovaný únos a útok na venezuelský národ.
Právna a morálna rovina tohto aktu je však mimoriadne zložitá.
- Americký pohľad: Biely dom argumentuje, že nešlo o vojenskú inváziu v klasickom zmysle, ale o chirurgicky presný zásah proti kriminálnej sieti, ktorá uniesla štát. Podľa USA Maduro stratil legitimitu už dávno a jeho režim predstavoval bezpečnostnú hrozbu pre celý región.
- Medzinárodné právo: Kritici, vrátane neutrálnych právnych expertov, upozorňujú na nebezpečný precedens. Použitie sily na území cudzieho štátu bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN je v diplomatickom svete vnímané ako akt agresie. Aj krajiny, ktoré Madura nemusia, sa pýtajú: „Kto bude ďalší, ak sa Washington rozhodne zasiahnuť?“
Rodinný klan preberá moc: Nástup súrodencov Rodríguezovcov
Okamžite po Madurovom zadržaní sa spustil krízový protokol režimu. Do funkcie dočasnej prezidentky bola formálne uvedená Delcy Rodríguezová, doterajšia viceprezidentka a ministerka ropného priemyslu, ktorá je považovaná za mozog v pozadí mnohých politických stratégií chavizmu.
Celý proces odovzdania moci však niesol znaky upevňovania rodinného klanu. Prísahu totiž zložila do rúk vlastného brata, Jorgeho Rodrígueza, ktorý predsedá Národnému zhromaždeniu. Tento akt prebehol v parlamente, ktorý je po bojkote volieb plne pod kontrolou vládnej strany, čím sa len potvrdila izolácia režimu od akejkoľvek demokratickej oponentúry.
Režim zároveň okamžite aktivoval represívny aparát. Z krajiny prichádzajú správy o:
- Zatýkaní nezávislých novinárov a konfiškácii ich techniky.
- Informačnej blokáde a výpadkoch internetu.
- Snaha zabrániť šíreniu paniky a organizovaniu protestov v zárodku.
Spoločnosť na ostrí noža: Nádej vs. Fanatizmus
Polarizácia venezuelskej spoločnosti, ktorá bola už predtým extrémna, teraz dosiahla bod varu. Krajina je rozťatá na dve nezmieriteľné polovice:
- Chavistické jadro: Považuje zásah USA za útok na národnú hrdosť a suverenitu. Vládna propaganda masívne mobilizuje priaznivcov, vykresľuje Madura ako martýra a vyzýva na obranu vlasti pred „imperialistami“. Pre túto skupinu je Delcy Rodríguezová garantom kontinuity a ochrany pred pomstou opozície.
- Opozícia a nespokojní občania: Vidia v situácii historickú, možno poslednú šancu na zmenu. Líderka opozície María Corina Machado otvorene hovorí o potrebe obnovy demokracie a avizovala svoj plný návrat do politického diania. Do hry sa vracia aj otázka Edmunda Gonzáleza Urrutiu, opozičného kandidáta v exile v Španielsku, ktorého mnohé západné demokracie považujú za skutočného víťaza posledných volieb. Pre nich je prioritou bezpečný prechod moci, nie pomsta.
Geopolitický šach: Prečo je Latinská Amerika v šoku?
Dianie vo Venezuele ochromilo Bezpečnostnú radu OSN a ukázalo hlboké rozdiely v globálnej politike.
- Latinská Amerika (Brazília, Kolumbia, Mexiko): Toto je najzaujímavejší aspekt krízy. Hoci ľavicoví lídri ako Lula da Silva (Brazília) či Gustavo Petro (Kolumbia) nemali s Madurom ideálne vzťahy, zásah USA odsúdili. Dôvodom je historická trauma regiónu z amerických intervencií. V spoločnom stanovisku odmietli jednostranné vojenské akcie a žiadajú urgentné rokovania. Boja sa, že Venezuela sa stane bojiskom veľmocí.
- Rusko a Čína: Tradiční spojenci Caracasu využívajú situáciu na ostrú kritiku USA. Moskva varovala svojich občanov a Peking hovorí o neprijateľnej hre na „svetového policajta“. Pre nich nejde len o záchranu spojenca, ale o princíp – snažia sa ukázať, že USA nerešpektujú pravidlá, ktoré sami hlásajú.
- Európska únia: Ocitla sa v ťažkej pozícii. Brusel dlhodobo neuznával Madurovú legitimitu, no zároveň musí trvať na dodržiavaní medzinárodného práva. EÚ preto volá po zdržanlivosti a politickom riešení, pričom sa snaží vyhnúť eskalácii.
Humanitárna časovaná bomba
To, čo diplomatov v Bogote, Lime či Brazílii desí najviac, nie je politika, ale ľudia. Venezuela už dnes generuje jednu z najväčších utečeneckých kríz na svete – domov opustilo takmer 7,9 milióna ľudí.
Susedné krajiny sú na pokraji kapacít. Ak by vo Venezuele vypukol otvorený konflikt, občianska vojna, alebo by došlo k totálnemu kolapsu zásobovania pod vedením novej vlády, očakáva sa ďalšia masívna vlna migrácie. Kolumbia a Brazília vedia, že milióny ďalších utečencov by mohli destabilizovať aj ich vlastné ekonomiky a sociálne systémy.
Čo bude ďalej? Tri možné scenáre
Analytici sa zhodujú, že situácia sa môže vyvinúť tromi smermi:
- Upevnenie diktatúry (Kubánsky model): Armáda a tajné služby podržia Delcy Rodríguezovú. Režim sa pod tlakom sankcií a hrozby zvonka ešte viac uzavrie, zlikviduje zvyšky opozície a zavedie tvrdú totalitu, aby prežil.
- Chaotický rozpad a proxy vojna: Armáda sa rozštiepi. Časť generálov zostane verná režimu, časť sa pridá k opozícii alebo sa pokúsi o vlastný prevrat. Do konfliktu sa zapoja zahraniční žoldnieri, Rusko a USA budú podporovať rôzne strany, a krajina sa prepadne do dlhotrvajúceho násilia.
- Vyrokovaný prechod (Najmenej pravdepodobný): Pod masívnym medzinárodným tlakom (vrátane tlaku z Brazílie a Číny) dôjde k dohode. Režim pochopí, že bez Madura je neudržateľný, a výmenou za amnestie umožní nové, medzinárodne kontrolované voľby.
