GameFi sektor nám sľuboval revolúciu: „Hraj a zarábaj“ (Play-to-Earn). Mala to byť demokratizácia herného priemyslu, kde hráči vlastnia svoje digitálne aktíva. Namiesto toho sa však v rokoch 2024 a 2025 pozeráme na cintorín projektov, ktoré sľubovali modré z neba, no skončili bankrotom a znehodnotenými tokenmi.

Najnovším a najhlasnejším príkladom je pád štúdia Aether Games. Tento príbeh nie je len o zlom manažmente jedného tímu; je ilustráciou toxického ekosystému, v ktorom nastavenie incentív a distribúcie hodnoty v praxi vedie k tomu, že skorí aktéri realizujú zisky na úkor neskorších hráčov a investorov.

Príbeh Aether Games: Od AAA sľubov k bankrotu

Aether Games malo všetko, čo úspešný projekt potrebuje: silný marketing, vizuálne atraktívne NFT, partnerstvo so značkou Wheel of Time a prísľub transmediálneho univerza. Vyzeralo to ako titul, ktorý premostí priepasť medzi Web2 a Web3.

Realita? Štúdio nedávno vyhlásilo bankrot.

Čo sa stalo? Oficiálne vyhlásenia hovoria o „náročných trhových podmienkach“. Pri pohľade pod povrch sa však ukazuje iný, v GameFi čoraz bežnejší vzorec. Projekt podľa dostupných informácií alokoval neúmerne veľkú časť zdrojov do marketingu a budovania hype, zatiaľ čo vývoj udržateľnej hernej a ekonomickej štruktúry zaostával. Keď sa vyčerpali externé zdroje financovania a rast tokenu sa zastavil, celý model sa ukázal ako neudržateľný.

Toxická symbióza: Ako nastavené incentívy deformujú GameFi projekty

Najväčším problémom súčasného GameFi nie je technológia, ale spôsob, akým je nastavený distribučný reťazec hodnoty. Prípad Aether Games – podobne ako viacero projektov pred ním – ukazuje opakujúci sa vzorec správania v spolupráci s partnermi a influencermi.

Takto vyzerá typický hype-driven model v GameFi:

  1. Seed fáza: Strategickí partneri a influenceri získavajú tokeny za výrazne nižšie ceny než verejnosť.
  2. Hype fáza: Nasleduje koordinovaná marketingová kampaň na sociálnych sieťach (X, YouTube), kde sa opakujú naratívy o „revolúcii“, „100x potenciáli“ a „budúcnosti gamingu“, často bez jasného kontextu vlastníctva tokenov či kompenzácie.
  3. TGE (Token Generation Event): Token vstupuje na trh a retailoví investori a hráči nakupujú v očakávaní ďalšieho rastu.
  4. Asymetrický výpredaj po unlockoch: Po uvoľnení tokenov vzniká silný predajný tlak zo strany subjektov s nízkym vstupným nákladom a okamžitou likviditou.

V prípade Aether Games sa po spustení tokenu objavil výrazný predajný tlak, ktorý koreloval s obdobím prvých unlockov – vzorec dobre známy aj z iných GameFi projektov. Výsledkom bolo rýchle znehodnotenie tokenu, pričom hráči, ktorí mali o samotnú hru skutočný záujem, zostali s aktívami bez reálnej hodnoty.

Ponaučenie pre investorov: Červené vlajky

Ak ste v prostredí Web3 gamingu, naivita je luxus, ktorý si nemôžete dovoliť. Toto sú signály, že projekt je postavený primárne na extrakcii hodnoty, nie na tvorbe produktu:

  • Dôraz na cenu tokenu namiesto hry: Ak marketing a dokumentácia hovoria viac o stakingu, airdropoch a ROI než o herných mechanikách, ide o varovný signál.
  • Agresívny influencer marketing: Ak viacerí influenceri v krátkom čase používajú identické frázy a naratívy, nejde o organický záujem, ale o koordinovanú kampaň.
  • Neudržateľná tokenomika: Modely sľubujúce stabilné a vysoké výnosy pre všetkých hráčov ignorujú základnú ekonomickú realitu – hodnota musí odniekiaľ prísť.

Tvrdá pravda je, že tento model funguje len preto, že po ňom existuje dopyt. Pokiaľ hráči a investori vstupujú do Web3 hier primárne kvôli vidine rýchleho zisku, budú prirodzene priťahovať projekty, ktoré túto túžbu monetizujú.

Budúcnosť: Prežijú len hry, ktoré sú… hrami

Znamená pád Aether Games koniec Web3 gamingu? Nie. Znamená však koniec éry „Play-to-Earn“, kde bol hlavným lákadlom finančný výnos.

Budúcnosť patrí modelom „Play-and-Own“. Prežijú len tie štúdiá, ktoré:

  1. Ignorujú krátkodobé cenové pohyby tokenu.
  2. Vytvárajú hru, ktorá je zábavná aj bez blockchainu. Ak po odstránení finančnej motivácie hra nikoho nezaujíma, ide o zlý produkt.
  3. Používajú blockchain ako infraštruktúru, nie ako marketingový hák – na vlastníctvo digitálnych predmetov, interoperabilitu a dlhodobú hodnotu.

Trh sa čistí. Projekty postavené výlučne na špekulácii krachujú. A pre dlhodobé zdravie herného aj Web3 sektora je to nevyhnutný proces. Ako hráči by sme mali prestať hľadať „ďalší 100x gem“ a začať hľadať kvalitnú hrateľnosť.

Lukas Hlavac