Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty musia „získať“ Grónsko, inak ho podľa neho ovládne Rusko alebo Čína. Severskí diplomati však tieto hrozby odmietajú a tvrdia, že v oblasti nezaznamenali žiadnu zvýšenú aktivitu cudzích mocností.
Trumpov záujem o Grónsko sa vrátil v plnej sile. Už nejde len o „nápad z realitného biznisu“, ale o tému, ktorú prezident rámuje ako akútnu bezpečnostnú otázku. Do diskusie navyše vniesol tvrdenie, že súčasná obrana ostrova je nedostatočná a tvoria ju „v podstate dva psie záprahy“.
V Európe vyvolali tieto slová ostrú reakciu. Eurokomisár pre obranu varuje, že akýkoľvek pokus o vojenské prevzatie Grónska by viedol k rozpadu Severoatlantickej aliancie.
Čo presne Trump povedal
Podľa viacerých médií Trump novinárom na palube Air Force One povedal: „Ak Grónsko nevezmeme my, vezme ho Rusko alebo Čína, a ja to nedovolím.“
Svoju argumentáciu doplnil poznámkou o slabej obranyschopnosti ostrova, ktorú prirovnal k „dvom psím záprahom“ (two dog sleds). Jeho logika je priamočiara: Arktída naberá na dôležitosti, konkurenti USA majú v regióne svoje záujmy a Washington si podľa neho nemôže dovoliť stratiť strategickú pozíciu.
Prečo je Grónsko pre veľmoci kľúčové
Grónsko je obrovské, riedko osídlené územie, ktoré má z geopolitického hľadiska nenahraditeľnú polohu:
- Vojenská stratégia a radary: Na ostrove sa nachádza Pituffik Space Base (bývalá Thule Air Base). Je to kľúčový bod pre včasné varovanie pred balistickými raketami a sledovanie vesmírneho priestoru.
- Nerastné bohatstvo: Územie je bohaté na kritické minerály a suroviny, čo si uvedomujú USA aj Európa.
- Nové trasy v Arktíde: Topenie ľadovcov otvára nové námorné trasy a sprístupňuje zdroje, čo z Arktídy robí priestor mocenského súperenia.
Realita výroku o „psích záprahoch“
Trumpova poznámka o psích záprahoch vychádza z reality, no je silným zjednodušením. Dánsko skutočne využíva špeciálnu jednotku Sirius Dog Sled Patrol, ktorá hliadkuje v extrémnych podmienkach severovýchodného Grónska a presadzuje tam suverenitu kráľovstva.
Obrana a bezpečnosť Grónska však formálne spadajú pod Dánsko. Hoci má ostrov širokú samosprávu, v otázkach zahraničnej politiky a obrany rozhoduje Kodaň, ktorá je členom NATO.
Diplomati: Žiadne ruské ani čínske lode tam nie sú
Agentúra Reuters s odvolaním sa na Financial Times uvádza, že severskí diplomati Trumpove tvrdenia o bezprostrednom ohrození popreli. Jeden z nich uviedol, že spravodajské informácie nepotvrdzujú prítomnosť žiadnych cudzích lodí či ponoriek.
Tento postoj potvrdzujú aj dáta z lodného trackingu (MarineTraffic a LSEG), ktoré v blízkosti Grónska neukazujú žiadnu aktivitu čínskych alebo ruských plavidiel.
Čína na Trumpove výroky reagovala prostredníctvom agentúry AP. Odkázala, že USA by nemali používať iné krajiny ako zámienku na presadzovanie vlastných záujmov a zdôraznila, že jej aktivity v Arktíde sú v súlade s medzinárodným právom.
Európa varuje pred koncom NATO
Do debaty rázne vstúpila aj Európska únia. Eurokomisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius podľa Reuters vyhlásil, že ak by USA vzali Grónsko silou, znamenalo by to „koniec NATO“. Zároveň pripomenul záväzky EÚ voči Dánsku v prípade agresie. Tieto vyjadrenia naznačujú, že Európa vníma Trumpovu rétoriku ako vážnu hrozbu pre súdržnosť aliancie.
Možné scenáre vývoja
Priame prevzatie Grónska Spojenými štátmi naráža na suverenitu Dánska, vôľu miestnych obyvateľov a medzinárodné právo. Reálnejšie sú preto iné možnosti:
- Zvýšenie americkej vojenskej prítomnosti a investícií cez existujúce dohody (najmä v okolí základne Pituffik).
- Posilnenie spolupráce v Arktíde v rámci NATO.
- Ekonomický a politický tlak, ktorým sa USA budú snažiť pripútať Grónsko bližšie k sebe bez formálnej zmeny hraníc.
