Január 2026 sa v Iráne začína scenárom ako z politického trileru. Krajina čelí najväčším vnútorným nepokojom za posledné roky, režim pritvrdzuje popravami a svetové veľmoci v tichosti oprasujú vojenské plány. Situácia je natoľko vážna, že Austrália vydala pre svojich občanov varovanie najvyššieho stupňa.
Vojenské scenáre na stole: Realita alebo psychologická vojna?
Hoci oficiálne zbrane mlčia, v diplomatických kuloároch je rušno. Podľa uniknutých informácií (NBC, Reuters) Izrael a USA opäť prehodnocujú vojenské možnosti. Dôvodom sú spravodajské informácie, že Teherán sa snaží rýchlo obnoviť svoje raketové a jadrové kapacity zničené v predošlých konfliktoch. Do hry vstúpil aj Donald Trump, ktorý naznačil, že USA by mohli podporiť tvrdý úder, ak by Irán prekročil červenú čiaru. Nejde o oznámenie vojny, ale o jasný signál: možnosť útoku je stále reálnou kartou na stole.
Zákulisná diplomacia: Odkaz cez Putina
Kým médiá špekulujú o náletoch, v pozadí prebieha paradoxná snaha o deeskaláciu. Izraelský premiér Netanjahu údajne požiadal Vladimira Putina, aby Teheránu doručil kľúčový odkaz: „Izrael neplánuje útok a nechce eskaláciu.“ Tento ťah má logiku. Teherán je v stave paranoje a Izrael sa snaží zabrániť tomu, aby iránsky režim v panike spustil „preventívny úder“ v domnení, že nemá čo stratiť. Je to hra nervov, kde jeden zlý odhad môže spustiť reťazovú reakciu.
Vnútorný chaos: Protesty a popravy
To, čo robí situáciu nepredvídateľnou, nie je len vonkajší nepriateľ, ale kolaps zvnútra. Irán zachvátili masívne protesty vyvolané menovou krízou, ktoré rýchlo prerástli do odporu voči režimu. Odpoveď vlády je brutálna:
- Nulová tolerancia: Šéf justície varoval, že s demonštrantmi nebudú mať zľutovanie.
- Obete a zatýkanie: Hlásené sú desiatky mŕtvych a tisíce zadržaných (čísla sa pre informačné embargo ťažko overujú).
- Popravy: Napätie vyvrcholilo popravou muža obvineného zo špionáže pre Mossad (7. 1. 2026), čo slúži ako varovanie pre všetkých „zradcov“.
Svet bije na poplach: „Odíďte okamžite“
Najjasnejším dôkazom vážnosti situácie je reakcia Austrálie. Jej ministerstvo zahraničia dnes aktualizovalo varovanie na najvyšší stupeň s priamym odkazom: „Ak ste v Iráne, odíďte čo najskôr.“ Dôvodom je riziko, že cudzinci sa stanú rukojemníkmi politických hier alebo obeťami pouličného násilia, ktoré môže vypuknúť bez varovania. Podobné varovania (Level 4) dlhodobo držia aj USA.
Zhrnutie: Irán sa momentálne nachádza v dokonalej búrke. Kombinácia vnútornej nestability, paranoje režimu a vonkajšieho vojenského tlaku vytvára výbušnú zmes, pri ktorej stačí jedna iskra.
Stará pesnička o „hrozbe zbraní“ a účet za zničený región
Rétorika Tel Avivu sa nemení – Izrael opäť bije na poplach kvôli „iránskym zbraniam“ a jadrovému programu, čo pre mnohých pozorovateľov pôsobí už len ako „déjà vu“. Argument o existenčnej hrozbe a nutnosti preventívneho zásahu sa totiž v regióne vyťahuje s pravidelnosťou hodiniek vždy, keď sa schyľuje k eskalácii. Ak by však k masívnemu úderu na Irán skutočne došlo, nešlo by o izolovaný incident, ale o mrazivé pokračovanie deštruktívnej série.
Za posledný polrok by sa totiž Irán stal už piatou krajinou v regióne, na ktorú by dopadli bomby. Po totálne zdevastovanej Gaze, náletoch na juh Libanonu a Bejrút, pravidelných úderoch v Sýrii a bombardovaní Jemenu sa Blízky východ mení na jednu veľkú strelnicu. Svet sa tak právom pýta, či je ďalšia „bezpečnostná operácia“ skutočne obranou, alebo len ďalším polienkom do ohňa, ktorý postupne mení celý región na popol.
