Trh s kryptomenami stojí na prahu ďalšej veľkej evolúcie. Po úspešnom schválení Bitcoinových ETF sa pozornosť najväčších svetových hráčov, vrátane gigantov ako Morgan Stanley či VanEck, presúva k ďalšiemu cieľu: Solane. Tentoraz však v hre nie je len rast ceny, ale niečo, čo bankári milujú ešte viac – pravidelný výnos. Je trh pripravený na éru “výnosového krypto-bankovníctva”?
Roky 2024 a 2025 prepísali históriu, keď americké regulačné úrady pustili Bitcoin na tradičnú burzu. Bitcoin sa stal digitálnym zlatom. Teraz sa však diskusia posúva. Špekulácie o Solana ETF (Burzovo obchodovanom fonde) naberajú na obrátkach a prinášajú so sebou novú, fascinujúcu dynamiku. Ak by banky začali Solanu nielen nakupovať, ale aj stakovať, pravidlá hry by sa od základov zmenili.
Od digitálneho zlata k digitálnym dlhopisom
Aby sme pochopili význam tohto kroku, musíme si vysvetliť zásadný rozdiel medzi Bitcoinom a Solanou.
Bitcoin funguje ako uchovávateľ hodnoty. Ak si kúpite Bitcoin (alebo Bitcoinové ETF), vaším jediným ziskom je nádej, že ho v budúcnosti predáte drahšie. Nevypláca žiadne dividendy, žiadne úroky. Len „sedí“ v peňaženke.
Solana je iná. Funguje na princípe Proof-of-Stake. To zjednodušene znamená, že ak svoje mince „uzamknete“ (poskytnete sieti na overovanie transakcií), sieť vás za to odmení novými mincami. Tento ročný výnos sa pohybuje okolo 5 – 7 %.
Pre inštitúcie ako Morgan Stanley je toto kľúčový rozdiel. Solana ETF so stakingom by sa nesprávalo ako zlato, ale skôr ako „digitálny dlhopis“ (Digital Bond). Banka by svojim klientom mohla povedať: „Investujte do tohto fondu. Nielenže môžete zarobiť na raste ceny Solany, ale aj keby cena stagnovala, získate ročný výnos 5 %, ktorý prekonáva mnohé bežné bankové produkty.“
Ekonomika „Supply Shocku“: Prečo by cena mohla rásť?
Najsilnejším argumentom pre rast ceny (býčí scenár) pri Solana ETF nie je len samotný dopyt, ale mechanizmus, ako staking ovplyvňuje ponuku mincí na trhu. V ekonómii sa tomuto javu hovorí Supply Shock (Ponukový šok).
Predstavte si to nasledovne:
- Banka vytvorí ETF a nakúpi Solanu za miliardy dolárov.
- Aby banka získala spomínaný 5 % výnos pre klientov (alebo pre seba), musí tieto nakúpené mince uzamknúť do stakingu.
- Uzamknuté mince sa nedajú okamžite predať na burze. Sú efektívne stiahnuté z obehu.
Výsledok? Na voľnom trhu (na burzách ako Binance či Coinbase) zostane výrazne menej dostupných mincí Solany. Ak dopyt po Solane zostane rovnaký alebo stúpne (vďaka marketingu bánk), ale množstvo mincí na predaj klesne, ekonomická logika diktuje, že cena musí ísť nahor.
Zatiaľ čo pri Bitcoine sú všetky mince v ETF teoreticky kedykoľvek pripravené na predaj, pri „stakovanom“ Solana ETF by veľká časť aktív bola dočasne zmrazená kvôli zisku úrokov. To vytvára tlak na znižovanie likvidity a zvyšovanie ceny.
Koniec „Memecoin kasína“, začiatok finančnej infraštruktúry
Dlhé roky bola Solana kritikmi označovaná za kasíno pre špekulantov s obrázkami opíc alebo memecoiny. Vstup inštitucionálneho hráča formátu Morgan Stanley by znamenal definitívnu validáciu technológie.
Ak by banky postavili svoje produkty na Solane, vyslali by svetu signál: „Veríme, že táto sieť je dostatočne rýchla, lacná a bezpečná na to, aby sme na nej spravovali majetok našich klientov.“ Solana by sa tak v očiach verejnosti transformovala z rizikovej kryptomeny na serióznu technologickú infraštruktúru – niečo ako novú generáciu platobných sietí Visa alebo Mastercard, ale na blockchaine.
Záver: Čaká sa na pečiatku z Washingtonu
Hoci je tento scenár pre investorov lákavý, je tu jedno veľké „ALE“. Tým je Americká komisia pre cenné papiere a burzy (SEC).
V súčasnosti SEC schvaľuje kryptomenové ETF, ale je veľmi opatrná pri povoľovaní stakingu v rámci týchto fondov. Regulátori sa obávajú, že staking pripomína cenné papiere, ktoré vyžadujú prísnejší dohľad. Je možné, že v prvej vlne uvidíme Solana ETF bez stakingu (podobne ako pri Ethereu).
Ak sa však regulačné ľady pohnú – možno pod vplyvom novej administratívy v USA – a banky dostanú zelenú na „stakovanie“, Solana sa môže stať jedným z najatraktívnejších aktív na Wall Street. Kombinácia technologického rastu a pasívneho príjmu je totiž v dnešnom finančnom svete vzácna.
