V digitálnom svete neexistuje väčšia záhada a lákavejší cieľ. Satoshi Nakamoto, anonymný tvorca Bitcoinu, nechal po sebe digitálny odkaz, ktorý dnes predstavuje jeden z najväčších majetkov na planéte. Hovoríme o približne 1,1 milióna BTC, rozložených na viac ako 22 000 adresách, ktoré boli identifikované pomocou takzvaného „Patoshi mining patternu“.
Od roku 2010 sa s týmito mincami nepohol ani jediný satoshi. Otázka však znie: Sú tieto prostriedky v bezpečí len preto, že Satoshi má svoje kľúče, alebo je len otázkou času, kedy ich niekto prelomí hrubou silou?
Matematická pevnosť: Prečo hrubá sila zlyháva
Súčasná bezpečnosť Bitcoinu stojí na algoritme ECDSA (Elliptic Curve Digital Signature Algorithm) s krivkou secp256k1. Pre bežného smrteľníka to znie zložito, no v praxi to znamená, že Bitcoin poskytuje približne 128-bitovú efektívnu úroveň zabezpečenia.
Počet možných súkromných kľúčov 2²⁵⁶, teda približne 1,16 × 10⁷⁷ kombinácií.
Aby ste si to vedeli predstaviť, ak by ste mali k dispozícii všetok výpočtový výkon na Zemi, hľadanie jedného konkrétneho privátneho kľúča by trvalo dlhšie, než je vek celého vesmíru. Do dnešného dňa žiadny známy softvérový bug neodhalil privátne kľúče používateľov a skoré chyby v kóde Bitcoinu sa nikdy netýkali samotnej kryptografie. Z pohľadu dnešnej výpočtovej techniky sú teda Satoshiho miliardy v absolútnom bezpečí.
Achillova päta: Viditeľné verejné kľúče
Existuje však jeden detail, ktorý robí Satoshiho peňaženky zraniteľnejšími než tie dnešné. Väčšina raných bitcoinových adries používala formát P2PK (Pay to Public Key).
Pri tomto formáte je váš verejný kľúč priamo viditeľný na blockchaine. V modernejších typoch adries (P2PKH) je verejný kľúč skrytý za ďalšou vrstvou (hashom) a odhalí sa až v momente, keď sa majiteľ rozhodne mince odoslať.
Zjednodušene povedané: Ak by niekto dokázal „rozbiť“ algoritmus ECDSA ako taký, Satoshiho peňaženky (a ďalších 4–6 miliónov BTC v starých adresách) by boli prvé na rane, pretože útočník už vidí cieľ, na ktorý má zaútočiť.
Kvantový strašiak: Prichádza rok 2029?
Jedinou reálnou teoretickou hrozbou je Shorov algoritmus, ktorý beží na kvantových počítačoch. Ten by dokázal vypočítať privátny kľúč z verejného v rekordne krátkom čase.
Kde je háčik?
- Mierka: Na prelomenie Bitcoinu potrebujeme funkčný kvantový počítač s približne 2 300 logickými qubitmi. To v dnešnej technologickej realite znamená milióny fyzických qubitov.
- Časová os: Realistické odhady výskumníkov naznačujú, že takéto stroje by mohli existovať medzi rokmi 2029 a 2033. Aj to je však považované za optimistický (alebo pre Bitcoin pesimistický) scenár.
Čo by sa stalo pri „kvantovom útoku“?
Ak by niekto skutočne dokázal prelomiť Satoshiho peňaženky, Satoshi by nebol jediným problémom. V ohrození by boli burzy, ťažobné pooly a v podstate celá globálna digitálna bezpečnosť.
Blockchainová komunita však nespí. Bitcoin je živý protokol a v momente, keď sa kvantová hrozba stane reálnou, sieť môže prejsť na kvantovo-odolné algoritmy (Post-Quantum Cryptography) prostredníctvom soft-forku. Majitelia moderných adries by jednoducho migrovali svoje prostriedky na nové, bezpečné adresy. Problémom by zostali len „spiace“ peňaženky ako tie Satoshiho, ktoré by bez zásahu majiteľa zostali zraniteľné.
Verdikt
Dajú sa teda Satoshiho peňaženky hacknúť? Dnes absolútne nie. Aby sa to podarilo v budúcnosti, museli by nastať dve podmienky naraz:
- Kvantové počítače musia urobiť masívny generačný skok.
- Bitcoinová sieť by musela ignorovať hrozbu a neupgradovať svoj kód.
Keďže oba scenáre sú v dohľadnej dobe nepravdepodobné, môžete zostať v pokoji. Satoshiho poklad zostáva bezpečne uzamknutý v matematike vesmíru.
