Predstava, že sa budeme bežne dožívať 120 či 150 rokov, už nie je len scenárom sci‑fi filmov na Netflixe. Niektorí vizionári zo sveta AI otvorene hovoria o „zdvojnásobení ľudskej dĺžky života“. Spomínajú bod, kedy dosiahneme takzvanú „únikovú rýchlosť“ (escape velocity) – stav, keď vďaka raketovému pokroku medicíny stihneme „kupovať čas“ rýchlejšie, než naše telá starnú.
Znie to šialene? Treba si férovo priznať: toto nie je vedecký konsenzus, ale skôr ambiciózna vízia.
To však neznamená, že medicína stojí na mieste. Práve naopak. Umelá inteligencia už dnes zrýchľuje výskum, pomáha odhaliť choroby v počiatočných štádiách a radikálne mení spôsob, akým navrhujeme lieky. Otázka teda nestojí tak, či budeme žiť 150 rokov, ale oveľa praktickejšie: Bude vďaka AI viac ľudí žiť dlhšie a najmä zdravšie?
Najprv si ujasnime pojmy: Dĺžka života vs. zdravé roky
V debatách o „predlžovaní života“ sa často miešajú dve odlišné veci:
- Lifespan (Dĺžka života): Maximálny počet rokov, ktorých sa človek dožije.
- Healthspan (Zdravé roky): Obdobie života prežité bez vážnych chronických chorôb, s energiou a funkčným telom.
Aj keby nás AI nikdy nedostala na hranicu 150 rokov, už samotné predĺženie healthspanu o 5 až 10 rokov by znamenalo revolúciu: menej infarktov, menej rakoviny v terminálnom štádiu a vyššia kvalita života v starobe. A presne v tomto bode AI už reálne boduje.
4 spôsoby, ako AI mení pravidlá hry (a kde sú limity)
1. Dramatické zrýchlenie vývoja liekov
Najväčší potenciál AI v dlhodobom horizonte je jednoduchý: nové terapie. Vývoj lieku je dnes extrémne zdĺhavý a drahý proces. Trvá často 10 – 15 rokov a až 90 % kandidátov zlyhá počas klinických testov.
AI sľubuje skrátiť najmä tie fázy, kde vedci roky „hľadajú ihlu v kope sena“: výber cieľa liečby, generovanie molekúl či predikciu toxicity. Hoci si zatiaľ v lekárni nekúpime žiadnu „zázračnú AI pilulku“ (žiaden takýto liek ešte nie je plne na trhu), signály z výskumu sú silné.
Prestížny časopis Nature Medicine v roku 2025 zverejnil výsledky nádejnej štúdie lieku rentosertib na idiopatickú pľúcnu fibrózu. Tento liek, ktorého cieľ identifikovala generatívna AI, ukázal v 2. fáze testovania sľubné výsledky – u pacientov sa zlepšila funkcia pľúc. Prečo je to kľúčové? Ak AI urýchli vývoj liekov na choroby spojené so starnutím (srdce, rakovina, neurodegenerácia), v praxi to prinesie milióny rokov života navyše.
2. Meranie starnutia: Aby sme ho mohli spomaliť, musíme ho vidieť
Ak chcete vyvinúť liek proti starnutiu, narazíte na problém: Ako za 12 mesiacov otestovať niečo, čo sa prejaví až za 20 rokov?
Riešením sú „aging clocks“ (biologické hodiny). Ide o AI modely, ktoré z krvi, DNA alebo snímok dokážu odhadnúť skutočný biologický vek orgánov. Harvardská lekárska fakulta napríklad opísala model, ktorý z kvapky krvi analyzuje vyše 200 proteínov a predikuje riziko vekových ochorení či predčasného úmrtia. Pointa: AI nemusí starnutie hneď zastaviť. Stačí, že ho spraví merateľným – vďaka tomu budeme vedieť oveľa rýchlejšie testovať, čo funguje a čo nie.
3. Digitálne dvojčatá a personalizovaná medicína
Jedna vec je liek vymyslieť, druhá je nasadiť ho správnemu človeku. Tu prichádza koncept digitálneho dvojčaťa (digital twin) – virtuálneho modelu pacienta, na ktorom môžeme simulovať rôzne scenáre: „Čo sa stane, ak zmeníme liečbu? Ako zareaguje srdce?“
Univerzita v Melbourne v roku 2025 informovala o nástroji, ktorý vytvára takéto dvojčatá na predikciu vývoja zdravia v čase. Cieľom je posun od metódy „pokus-omyl“ k presne cielenej liečbe, čo môže byť rozhodujúce najmä pri chronických chorobách.
4. „Nudné“, ale efektívne: Včasná diagnostika
Najväčšie predĺženie života možno nepríde vďaka jednému elixíru, ale vďaka tisíckam malých vylepšení. Napríklad britská NHS spustila rozsiahle testovanie AI pri diagnostike rakoviny prsníka. Štúdie (napríklad v JAMA Network Open) naznačujú, že AI dokáže nielen čítať mamografiu, ale aj odhadnúť riziko budúceho karcinómu. To znamená skorší záchyt, včasnú liečbu a menej zbytočných úmrtí.
Takže… dožijeme sa 150 rokov?
- Čo je realistické (najbližšie roky): Výrazné zlepšenie healthspanu. Vďaka lepšej prevencii, diagnostike a personalizácii budeme žiť dlhšie v dobrom zdraví.
Čo je zatiaľ „moonshot“: Posun maximálnej dĺžky života na 150 rokov. To je zatiaľ skôr vízia než hotová vec. Aj sľubné AI lieky musia stále prejsť tvrdou realitou biológie a klinických skúšok, kde (ako pripomína Nature) zatiaľ nemajú výrazne vyššiu úspešnosť než klasické lieky.
Záver: AI nám s veľkou pravdepodobnosťou predĺži život „cez medicínu“ – teda vďaka efektívnejšiemu vývoju a včasnejšej diagnostike. Či nám však odomkne dvere k nesmrteľnosti, ostáva zatiaľ veľkou a neoverenou technologickou stávkou.
