Generálny tajomník NATO Mark Rutte otvorene priznal, že Donald Trump mal pravdu, keď už počas svojho prvého funkčného obdobia tlačil na to, aby sa Aliancia viac sústredila na región Ďalekého severu. Rutte však zároveň našľapuje opatrne – súhlas s bezpečnostnými hrozbami neznamená automatickú podporu Trumpových územných ambícií.
Mark Rutte v januári 2026 potvrdil, že Donald Trump spojencov dlhodobo upozorňoval na meniaci sa charakter Arktídy. Podľa šéfa NATO sa v regióne otvárajú nové námorné trasy a aktivita Ruska a Číny výrazne narastá. To si vyžaduje ráznejšiu reakciu a Aliancia už v súčasnosti rieši konkrétne kroky, ako sú posilnený monitoring, hliadky a odstrašovanie.
Hrozba je reálna, interpretácia sa líši
Často sa v médiách objavuje zjednodušenie, že „Rutte podporil Trumpa“. Toto tvrdenie je však pravdivé len čiastočne. Šéf NATO jednoznačne podporil tému arktickej bezpečnosti, nie nutne Trumpovu kontroverznú ideu získať Grónsko.
Kým pri otázke strategického významu regiónu Rutte s americkým prezidentom súhlasí, pri téme samotného „vlastnenia“ Grónska ostáva viditeľne zdržanlivý. V oficiálnych vyjadreniach sa vyhýba komentovaniu sporov medzi spojencami a skôr tlačí na diplomatické riešenie.
O čo ide v Arktíde?
Rutte explicitne pomenoval, že aktivita veľmocí ako Rusko a Čína si vyžaduje spoločnú odpoveď NATO. Nejde pritom o bezprostrednú hrozbu invázie v štýle „zajtra napadnú Grónsko“, ale o dlhodobé bezpečnostné riziká v širšom arktickom priestore.
Donald Trump síce po telefonáte s Ruttem a stretnutí v Davose hovoril o „veľmi dobrom rozhovore“ ohľadom Grónska, no Rutteho postoj ostáva skôr v rovine bezpečnostnej politiky než realitného biznisu. Zatiaľ čo Trump vníma situáciu aj cez prizmu územných ziskov, šéf NATO sa sústredí na to, aby Aliancia nezanedbala strategický význam severných trás a nenechala voľné pole pôsobnosti konkurenčným veľmociam.
