Grónsko je obrovské, strategické a čoraz viac na očiach veľmocí. Dánsko preto oznamuje zásadný krok: v autonómnom arktickom území posilní svoju vojenskú prítomnosť. Kodaň zároveň volá po častejších cvičeniach NATO a väčšej pozornosti aliancie v regióne.

Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen potvrdil, že krajina bude naďalej posilňovať svoje kapacity v Grónsku. Cieľom nie je len symbolická vlajka na mape, ale reálne „oči a uši“ v teréne – teda lepší monitoring, prieskum a schopnosť rýchlo reagovať. Minister zároveň avizoval prebiehajúci dialóg so spojencami o nových aktivitách plánovaných na rok 2026.

Téma eskaluje práve pred kľúčovými rokovaniami s USA. Grónsko totiž nedávno verejne zopakovalo, že si „vyberá Dánsko“, čím sa snaží ukončiť špekulácie o zmene vplyvu v regióne.

Prečo to Dánsko rieši práve teraz

Impulzom je kombinácia drsnej geopolitiky a rastúceho tlaku na bezpečnosť Grónska, ktoré má kľúčovú polohu medzi Severnou Amerikou a Európou. Podľa agentúry Reuters sa debata vyostrila po vyjadreniach z USA o možnostiach „získať“ Grónsko. Takýto scenár by pre NATO znamenal extrémnu krízu dôvery.

Na situáciu reaguje aj Európa. Eurokomisár pre obranu a vesmír varoval, že prípadné americké vojenské prevzatie by mohlo znamenať koniec NATO, a zároveň naznačil, že EÚ je pripravená pomôcť s bezpečnosťou, ak o to Dánsko požiada.

Miliardy do lodí, dronov a satelitov

osilňovanie obrany nie je len rétorické cvičenie, Kodaň do Arktídy investuje už dlhšie. V januári 2025 predstavila plán v hodnote približne 14,6 miliardy dánskych korún (cca 2,1 mld. USD), ktorý zahŕňal:

  • tri nové arktické námorné plavidlá,
  • rozšírenie flotily diaľkových dronov (z dvoch na štyri),
  • pokročilé satelitné sledovanie.

V októbri 2025 nasledovalo ďalšie navýšenie. Reuters informoval o investícii 27,4 miliardy korún (cca 4,26 mld. USD) na posilnenie arktickej obrany a o zámere nakúpiť ďalšie stíhačky F-35.

Úloha USA a postoj Grónska

Spojené štáty už v Grónsku vojensky prítomné sú. Ich základňa Pituffik Space Base (predtým Thule) je kľúčová pre včasné varovanie pred raketovými útokmi a kontrolu strategických trás. Obranná dohoda z roku 1951 umožňuje USA navýšiť prítomnosť po oznámení Dánsku. V Európe sa preto zdôrazňuje, že ak ide „len“ o viac amerických vojakov a techniky, dá sa to riešiť v rámci existujúcich pravidiel, nie zmenou suverenity.

Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen pred rokovaniami s americkými predstaviteľmi vyslal jasný signál: „Vyberáme si Dánsko.“ Tým potvrdil bezpečnostné ukotvenie cez NATO a Európu – spolupráca áno, ale prevzatie územia neprichádza do úvahy.