Európska únia dotiahla nové pravidlá proti praniu špinavých peňazí. Od roku 2027 sa v celej EÚ zavádza jednotný „cash cap“ 10 000 € a prísnejšie overovanie totožnosti pri väčších hotovostných nákupoch. Cieľ: sťažiť anonymné toky peňazí a zjednotiť rozbité národné pravidlá.
Čo presne sa mení ?
- Strop 10 000 € na hotovostné platby
- Hotovosť nad 10 000 € nebude možné použiť na jednorazovú platbu. Členské štáty môžu mať prísnejšie (nižšie) národné limity, viaceré ich už dnes uplatňujú.
Povinné overenie identity od 3 000 €
Obchodníci a ďalšie „povinné subjekty“ budú musieť pri hotovostných transakciách v pásme 3 000–10 000 € skontrolovať a zaznamenať identitu kupujúceho (KYC). Cieľom je, aby väčšie cash platby nezostávali anonymné.
Kedy to začne platiť?
Pravidlá sú súčasťou nového európskeho AML balíka. Implementácia prebieha do roku 2027, kedy majú nové limity a postupy začať fungovať naprieč EÚ.
Prečo to EÚ robí ?
Hlavný motív: sprísniť boj proti praniu peňazí a financovaniu terorizmu, kde hotovosť a anonymita tradične hrajú veľkú rolu. Zjednotením stropu sa má obmedziť „shopping“ za benevolentnejšími pravidlami v jednotlivých krajinách. Súčasťou balíka je aj nová európska autorita AMLA, ktorá má dohľad zjednotiť a posilniť.
Ako sa to dotkne bežných nákupov?
Bežné platby sa nemenia. Malé nákupy v hotovosti sú naďalej OK.
Vysoké sumy = viac papierovania. Pri 3 000–10 000 € rátaj s tým, že predajca si od teba vypýta doklad totožnosti a údaje uloží podľa AML pravidiel.
Nad 10 000 € hotovosť neprejde. Budeš musieť ísť bezhotovostne (prevod, karta) alebo platiť po častiach – ale „rozsekanie“ sumy účelovo proti pravidlám je zakázané.
Pozor na lokálne prísnejšie limity. Niektoré štáty už dnes uplatňujú nižšie stropy, trendom je sprísňovanie.
Kontrola vs. sloboda: kde je hranica?
Tu sa na chvíľu zastavme a zamyslime. Hotovosť nie je len papier, ale aj posledná vrstva súkromia v transakciách. Keď štát posúva stropy nižšie a rozširuje povinnú identifikáciu, zvyšuje sa centralizácia kontroly nad tým, kto platí, za čo a kedy. Áno, cieľ – potláčať kriminalitu – je legit. Ale dôležitá je primeranosť a dohľad nad dohľadom. Kto má prístup k dátam? Ako dlho sa ukladajú? Čo s false-positives? A ako rýchlo sa z dočasného „boja proti zločinu“ stane permanentná infraštruktúra sledovania?
S rastúcou digitalizáciou platieb (a potenciálnym príchodom digitálneho eura) sa zvyšuje aj riziko „programovateľných peňazí“ – teda možností obmedziť, kde a na čo môžeš míňať. To môže byť super na dotácie a zľavy, ale scary v rukách nekompetentného alebo autoritárskeho manažmentu. Pointa: pravidlá majú dávať jasné mantinely, minimálne zásahy do súkromia a silné garancie proti zneužitiu.
Sú kryptomeny kľúčom k slobodnému trhu?
Prečo áno:
- Cenzúra-resistance a self-custody. Pri vlastnej peňaženke nepotrebuješ povolenie – transakciu ti nikto len tak nezamietne.
- Otvorená infraštruktúra. Bitcoin, Lightning či decentralizované stablecoiny môžu fungovať mimo tradičných brán a kartových sietí.
- Geografická neutralita. Platby idú cez sieť, nie cez národné hranice.
Prečo pozor:
- Volatilita. Pre denné použitie je volatilita Bitcoinu peklo; preto rastie význam kvalitných stablecoinov – lenže tie nesú emitentské a regulačné riziko.
- On-/off-ramps. Väčšina nákupov krypta prebieha cez KYC burzy. Tam sa znova objaví identifikácia a monitoring.
- Regulácie. Pravidlá typu MiCA či „travel rule“ tlačia na compliance aj v krypto svete – čo je dobre proti scamom, ale oslabuje čistú anonymitu.
